reklama

Kóta ZULU 664 - Diel druhý: odhalené skutočnosti

V druhej časti blogu o Kóte ZULU 664 sa pozrieme na to, ako to vyzerá s geológiou v tejto oblasti a odhalíme pravdu o vyrazenej prieskumnej štôlni.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Úvod

V prvej časti som sa venoval histórii vzniku "fenoménu" "Kóty ZULU 664" a fyzike nabitých častíc - iónov. Mnohí z vás sa pri jej čítaní mohli na vlastnej koži presvedčiť, že fyzika nie je jednoduchá veda. Jej štúdium je, naopak, veľmi náročné a len málo študentov je schopných ho úspešne dokončiť. Snažil som sa nezachádzať pri popise fyzikálnych javov a dejov spojených s ionizáciou do podrobností, no ak ste aj napriek tomu mali ťažkosti s dočítaním textu, nevadí, určite v tom nie ste sami. Podstatou predošlej časti bolo ukázať, že človek, ktorý nemá dostatočné fyzikálne vzdelanie a zároveň sa fyzike aktívne nevenuje, často nie je schopný ani len pochopiť tieto javy a deje, nie to ich ešte správne vysvetliť. 

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

V tejto druhej časti sa pozrieme na geológiu oblasti medzi obcami Markušovce a Rudňany, kde sa nachádza "Kóta ZULU 664". Neopomeniem ani prírodnú rádioaktivitu hornín v tejto oblasti. Odhalíme si zatiaľ nikým verejne nepublikované informácie o prieskume, ktorý bol v tejto oblasti vykonaný v rokoch 1973 až 1975. A záverom sa budem venovať riešeniu chyby, ktorú som v správe z prieskumu objavil. Jiří Matějka bude možno veľmi prekvapený, že okrem miestnych legiend a povier existuje o akcii zo sedemdesiatych rokov množstvo písomného materiálu.

Verím, že čítanie tejto druhej časti bude omnoho pútavejšie ako čítanie tej predošlej.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Kóta Spálené Stožky a okolie

(geológia, geologický a tektonický vývoj, tektonika)

Celý príbeh sa odohráva na južnom okraji Hornádskej kotliny, približne 1,5 km od obce Markušovce, ktorá leží asi 3,0 km východne od Spišskej Novej Vsi. V týchto miestach prebiehajú hranice medzi tektonickými celkami gemerika, silicka a vnútrokarpatského paleogénu. Vzhľadom na rozsah článku sa nebudem zaoberať detailmi, to si viete preštudovať aj sami napríklad na Wikipedii alebo v učebniciach tektoniky Západných Karpát. Pre článok je dôležité, že každý z týchto tektonických celkov má svoj vlastný vývoj v priestore a čase. 

Neďaleko predmetnej lokality (v okruhu 10 km) sa nachádza niekoľko banských obcí ako Rudňany, Poráč (ložisko baritu) či známa Novoveská Huta (ložiská anhydritu a uránu). Banské prevádzky (minulé aj terajšie) sú situované práve do hornín patriacich do gemerika (Spišsko-gemerské rudohorie), vývoj ktorého sa takmer celý odohráva v paleozoiku (prvohory). 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

V oblasti sa nachádzajú horniny z posledných dvoch periód paleozoika (karbón, perm). Ide prevažne o metamorfované sedimentárne horniny, ktoré sú plné rudných minerálov, viazaných na rudné žily hydrotermálneho vývoja. Severné okraje gemerika sú prekryté silickým príkrovom (silicikum), tvoreným prevažne karbonátovými horninami (skrátene karbonátmi; takto sú označované hlavne vápence, dolomity), ktorého stratigrafický vývoj prebiehal v ére mezozoika (druhohory), avšak po období kriedy dochádzalo k jeho značnej erózii a preto sa nám zachovali prevažne len triasové (vrchný a stredný trias) horniny. Ako príkrov sa označujú geologické telesá, ktoré sa dostali v dôsledku tektonických procesov nad iné geologické jednotky, nad ktorými pôvodne neboli. Hranica príkrovu a podložných hornín je tak zreteľná (tektonický pôvod), že nie je možné si ju pomýliť s iným typom horninového rozhrania. Podložie karbonátov v tejto lokalite tvoria spodnotriasové pieskovce a zlepence patriace do gemerika. Sedimentárna oblasť príkrovov sa nachádza desiatky kilometrov ďaleko a ich presun na aktuálne miesto majú na svedomí tektonické sily planetárneho významu. Samotné gemerikum vznikalo v oblastiach južnejšie od silicika a rovnako ako silicikum ho do dnešnej polohy presunuli alpsko-karpatské tektonické procesy. Detaily o tom, ako vznikajú príkrovy, si odporúčam pozrieť na YouTube, stručná teória je aj na Wikipédii

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Vnútrokarpatský paleogén predstavujú terciérne (treťohorné) sedimentárne horniny ako pieskovce a zlepence, ktorých zdrojové oblasti pochádzajú zo starších podložných geologických jednotiek. Táto jednotka sa nachádza na pôvodnom mieste jej vzniku, kde dochádzalo k jej sedimentácii (je priamo uložená na jednotkách gemerika a silicika). Kvartérne (štvrtohorné) sedimenty predstavujú rôzne nespevnené fluviálne a deluviálne sedimenty uložené na dne údolí a v plytkých depresiách na miernych svahoch, v ústiach dolín sú časté dejekčné kužele.

Celý geologický vývoj predmetného územia je výsledkom viac ako 300 mil. rokov trvajúcej geologickej aktivity na tomto území. Územie je poznačené viac ako 100 rokov trvajúcou banskou činnosťou neďalekých rudných baní v obciach Rudňany a Poráč. Lokalita nemá paleoantropologický význam. 

Stožky sú súčasť príkrovovej trosky silicika, ktorá sa nachádza medzi obcami Markušovce a Rudňany, a je tvorená prevažne triasovými vápencami - vápencová kryha. Kóty pahorkov sú vo výške od 650 do 700 metrov nad morom a tvoria oblúk, ktorý sa stáča nahor do údolia Rudnianskeho potoka. Pahorky sú tvorené horninami silického príkrovu, prevažne svetlými masívnymi vápencami (nerozčlenené wettersteinské a steinalmské vápence) stredného až vrchného triasu. V podloží týchto vápencov je miestami zachovaná reliktná vrstva gutensteinských vápencov. Miestami sú zachované vyčlenené steinalmské vápence, ktoré tvoria nadložie. Horniny príkrovu, ktoré tvoria pahorky, sa nachádzajú priamo na horninách gemerika, konkrétne na strážanských vrstvách krompašskej skupiny. Rovnaké horniny sa na povrchu nachádzajú v obci Novoveská Huta, 10 km západne od Markušoviec, kde je v geofonde vyznačené ložisko a dobývacie územie uránových rúd. V podloží strážanských vrstiev sa nachádza knolské súvrstvie, ktoré je bohaté na minerály medi (malachit), ortute (cinabarit) a ďalšie. 

Tektonika lokality je založená na niekoľkých skupinách tektonických porúch. Najvýraznejšia tektonika sa podieľa na najvýraznejších morfologických prvkoch územia - údoliach rozdeľujúcich vápencový masív na jednotlivé pahorky. Jedná sa o zlomy so SSV-JJZ priebehom a pukliny viažuce sa k týmto zlomom. Táto skupina porúch je typická veľkou mocnosťou rozsadlín (0,5 až 3,5 m), ktoré sú vyplnené úlomkami hornín, ílmi a hlinou. Tieto poruchy predstavujú v tejto lokalite najlepšie podmienky pre krasovatenie (tvorbu krasových kavern a jaskýň), zároveň ide o hlavné infiltračné cesty vody. Jedná sa však o najmladšiu tektoniku. Výrazné skupiny porúch a zlomov sú SZ-JV smeru. Tieto poruchy sú prevažne prešmykového charakteru, teda dochádza k skracovaniu priestoru a tým zamedzeniu tvorby kavern a jaskýň. Jedinú výnimku môžu tvoriť kríženia rôznych porúch. Celá vápencová kryha Stožky je rozdelená na bloky prebiehajúce po týchto hlavných tektonických poruchách. V tylových častiach Stožky (južná časť vápencovej kryhy) sú vyvinuté prešmykové zlomy V-Z priebehu, vytvorené tlakom vrásy, tvoriacej sa v podložných horninách gemerika, ktoré pokračujú do susedných horninových blokov (Kusák et al., 1976). 

Morfológia (terénne tvary) je priamo formovaná eróziou, litológiou a tektonikou. Rýchly erózny vývoj v dôsledku rýchleho zvetrávania vápencových hornín narušených sústavou zlomov, na ktorých sa jednotlivé horninové bloky posúvajú a rotujú, spôsobuje, že územie je charakteristické ostrými hranami na svojej severnej časti. Keďže vrstevnatosť vápencových hornín je strmo uklonená na sever, sú severné svahy odolnejšie voči erózii, keďže sú ňou atakované celé plochy s rovnakou litológiou. Na rozdiel od toho veľmi výrazné poklesové zlomy SSV-JJZ vytvárajú lepšie podmienky pre rýchle zarezávanie hlbokých úzkých dolín tvaru “V”. Dôkazy o rýchlom zarezaní týchto dolín do vápencovej kryhy Stožky ležia priamo v ich ústí - dejekčné kužele.

Z istého pohľadu má pahorok výrazný trojuholníkový tvar s výraznými čelnými hranami na ústí bočných doliniek, ktoré ho vymedzujú. Tento tvar môže niekomu evokovať tvar pyramídy, avšak od dokonalého pyramidálneho tvaru má tento kopec ďaleko. Vedľajšie pahorky majú takisto výrazné čelné hrany, ale pyramídy pripomínajú omnoho menej. Takéto hranaté tvary sú bežné pre masívne horninové bloky s pravidelne a symetricky rozloženými tektonickými poruchami. 

Aj napriek tomu, že horniny Stožky patria do krasových hornín (vápence), je táto lokalita z pohľadu samotného krasovatenia absolútne bezvýznamná. Masív je len slabo skrasovatený a vysoko nad eróznou bázou. Na úpätí sú len slabo výdatné pramene. Ich výdatnosť je podstatne nižšia ako úhrn zrážok v krasovom území. Vzhľadom na typ geológie v masíve nemôžu vzniknúť väčšie krasové javy - jaskyne alebo krasové kaverny. Vrty a prieskumné banské diela (štôlne) narazili na viaceré krasové dutiny, ale vo väčšine prípadov boli kaverny rozmerovo zanedbateľné a vyplnené sedimentami ílovitého charakteru. Ich tvar len kopíroval tektonickú poruchu, na ktorej vznikli. Tieto kaverny tvoria hlavnú infiltračnú cestu vody z povrchu do horninového masívu. 

Kryha vápencov Stožky leží na synklinále hydrologicky slabo priepustných hornín Spišsko-gemerského rudohoria, je uklonená na sever a ponára sa pod sedimentárne horniny vnútrokarpatského paleogénu. Výrazná väčšina vody infiltrovaná do masívu pokračuje do hlavného hlbinného akviferu tejto oblasti a na povrch sa dostáva až v oblasti Spišského Podhradia, kde výdatnosť prameňov výrazne prevyšuje úhrn zrážok v tejto oblasti. Toto však nie je jediná zdrojová oblasť vody pre pramene v okolí Spišského Podhradia, ale prispieva svojim dielom. 

Obr. 1: Geologická situácia oblasti Novoveskej Huty a Markušoviec. Zelenou vyznačená značka strážanských vrstiev, ktoré obsahujú uránové a tóriové rudy. Zdroj: https://apl.geology.sk/gm50js/

Obr. 2: Geologická situácia v okolí Markušoviec a Rudňan. Zdroj: https://apl.geology.sk/gm50js/

Geofyzikálny prieskum

V rámci geofyzikálnych meraní na území SR bolo vytvorených niekoľko zaujímavých máp, ktoré zobrazujú prírodnú rádioaktivitu, oblasti radónového rizika a relikty rádioaktívneho spádu. 

Obr. 3: Radónové riziko. Mapa zobrazuje plošnú koncentráciu pôdneho radónu a bodové pozorovacie vrty. Zdroj ŠGUDŠ

Obr. 4: Mapa prírodnej rádioaktivity. Zdroj ŠGUDŠ

Obr. 5: Mapa rozšírenia cézia Cs137 (produkt štiepnych jadrových reakcií) v okolí Spišskej Novej Vsi. Zdroj ŠGUDŠ

Cézium Cs137 nie je prírodný rádioizotop. Jeho existenciu má na svedomí človek. V prírode je jeho existencia viazaná na rádioaktívny spád po atmosférických jadrových skúškach a jadrových haváriách, pri ktorých došlo k úniku rádioaktívneho materiálu do atmosféry. Aktuálna mapa (obr. č. 5) zachytáva stav pred haváriou japonskej jadrovej elektrárne Fukushima Daichi. Prísun čerstvého cézia Cs137 z tejto havárie je však obmedzený, keďže buď nedošlo k poškodeniu a otvoreniu reaktorových nádob, alebo je poškodenie špecifické a väčšina chemicky vysoko reaktívneho cézia sa dostala do morskej vody, odkiaľ má len obmedzené možnosti dostať sa do atmosféry a rozšíriť sa nad pevninu. Vzhľadom na polčas rozpadu cézia Cs137, ktorý je 30,17 roka, väčšina jeho aktuálneho množstva pochádza z roku 1986, kedy došlo k havárii sovietskej jadrovej elektrárne Černobyľ. Atmosférické jadrové pokusy sa nerealizujú od roku 1980 (Čína), ale najväčšie jadrové mocnosti (USA, Británia a ZSSR) ich prestali prevádzať už v roku 1963. Cézium vyprodukované všetkými atmosférickými testami tvorí len malý zlomok dnes existujúceho množstva v prírode.

Radónové riziko: “Najväčšie rozšírenie vysokého radónového rizika v rámci SR je v Spišsko–Gemerskom rudohorí a to v oblasti medzi Spišskou Novou Vsou, Rožňavou a Košicami. Tieto zvýšenia spôsobuje uránové zrudnenie v permských sedimentoch, zvýšené koncentrácie uránu v gemeridných granitoch a tufitických horninách gelnickej skupiny. Významnejší podiel na zvýšenej migrácii radónu v Spišsko-gemerskom rudohorí má aj vysoká štruktúrno-mechanická porušenosť horninových komplexov a v dôsledku (v minulosti) intenzívnej banskej činnosti i výrazné poddolovanie územia.” (ZÁVEREČNÁ SPRÁVA GEOLOGICKEJ ÚLOHY ČASŤ PRÍRODNÁ RÁDIOAKTIVITA, ŠGUDŠ, RNDr. Peter Čížek et al., 2001)

Radón je rádioaktívny prvok, patriaci do skupiny Nobelových plynov (A-VIII). Je medziproduktom uránového (Rn222; polčas rozpadu 3,86 dňa) a tóriového rozpadoveho reťazca (Rn220; polčas rozpadu 55,6 s). Radón je za normálnych okolností plyn, ktorý je o niečo ľahší ako vzduch. Práve v dôsledku toho sa musia podzemné banské diela neustále vetrať. Prípustná ročná aktivita radónu je v prípade nových budov 200 Bq/m^3 a v prípade starých budov 400 Bq/m^3.

Radón je jedným z významných zdrojov prírodnej rádioaktivity, teda rádioaktivity, ktorá sa nachádza všade okolo nás a nemôžeme sa jej vyhnúť. Zdrojom radónu sú uránové a tóriové rudy v podloží. Najčastejšie sa s rádiom stretávame v pôdnom vzduchu. Nespevnené horniny (piesky, štrky, hliny a iné) tvorí okrem samotnej horniny aj vzduch, ktorý vypĺňa medzizrnové priestory. Radón vyprodukovaný uránovou alebo tóriovou rudou sa dostáva po puklinách do nespevnených hornín, kde sa akumuluje v spomínaných medzizrnových priestoroch. Banské priestory vyrazené v horninách, pod ktorými sa nachádza zdroj radónu, trpia rovnakým neduhom. 

Radón je identifikovateľný jedine scintilačnými detektormi, ktoré dokážu rozlíšiť a identifikovať zdrojové rádioizotopy podľa energie gama žiarenia, ktoré emitujú pri rozpade. Existuje ešte druhá alternatívna metóda, ktorá je založená na priamom pozorovaní kondenzačných stôp alfa častíc v hmlovej komore po vstreknutí vzorky vzduchu. Radón je jediný prírodný rádioaktívny plyn a preto ho nie je možné zameniť so žiadnym iným plynným zdrojom alfa častíc. Radón v žiadnom prípade nie je možné detekovať bežným osobným dozimetrom, určeným predovšetkým na detekciu beta/gama žiarenia, ktoré produkujú syntetické rádioizotopy (produkty štiepenia). Takýto dozimeter môže vykazovať zvýšenú efektívnu dávku, no obsah radónu už môže dávno presiahnuť bezpečnú úroveň. 

Vyprázdnený priestor v baniach a jaskyniach a trhacími prácami (v baniach) rozvoľnené horniny predstavujú pre radón vhodnú dopravnú cestu a priestor na akumuláciu. Radón je zle rozpustný vo vode, avšak radón je dcérsky produkt rádia, ktoré je veľmi reaktívne a dobre rozpustné vo vode (v podobe solí). Preto sa stáva, že zvýšená aktivita radónu sa objavuje aj na miestach, kde nie je pre jeho vznik vhodná geológia. Je to však spôsobené rádiom v rozpadovom rade, ktoré sa nachádza pred samotným radónom. Prúdenie podzemnej vody pod povrchom unáša rozpustné rádium od jeho zdroja. Po čase prejde rádium rádioaktívnou premenou (rozpadom) na radón, ktorý je okamžite vylúčený z vody ako plyn, ktorý následne putuje nadložnými horninami až na povrch. Radón sa nevyskytuje vo vode, ktorá gravitačne preteká horninovím masívom a pritom nenarazí na zdroj rádia. Samotný radón vystupuje nahor po tých istých dopravných cestách, ktorými podzemná voda tečie nadol, ich miešateľnosť je však minimálna. 

Na mape radónového rizika a na mape prírodnej rádioaktivity je vidieť okolo Stožky lem, znázorňujúci zvýšené hodnoty oboch parametrov. Ide o dôsledok existencie uránoveho zrudnenia v strážanských vrstvách, ktoré v tomto leme vychádzajú na povrch. Celé teleso týchto vrstiev je súčasťou väčšieho komplexu hornín, ktorý sa ponára pod karbonátové horniny Stožky. V tejto lokalite bol urobený aj vyhľadávací prieskum na uránové rudy. Vzorkovanie geofyziky gama spektrometriou však zachytáva územie Stožky prakticky len v jedinom bode. Podrobnejší výskum a prieskum tu nebol urobený. Je možné, že radón sa dostáva z podložných hornín do skrasovateného masívu Stožky, odkiaľ sa po tektonických poruchách dostáva na povrch. Geologický prieskum v masíve však ukázal, že poruchy sú vyplnené ílom a drvenými horninami, čo znižuje priechodnosť týchto puklín pre radón. Polčas rozpadu radónu je veľmi krátky a preto sa pravdepodobne nedokáže dostatočne rýchlo dopraviť na povrch a do vyrazených banských diel. Nebezpečenstvo, ktoré prináša tento rádioaktívny plyn, netreba podceňovať. 

Geologický prieskum 

Z registra starých banských diel (SGÚDŠ) sa dá zistiť, že v dobývacom priestore (pôvodne prieskumnom území) boli vyrazené tri štôlne, jedna do každého pahorku (viď tabuľka). Štôlne boli vyrazené ako prieskumné štôlne podrobného geologického prieskumu v rokoch 1973 až 1975. Zámerom bolo zistiť kvalitu a priestorové rozloženie suroviny v podzemí. 

Názov

Štôlňa RŠT-1

Štôlňa RŠT-2

Štôlňa RŠT-3

Typ objektu

2 - štôlňa

2 - štôlňa

2 - štôlňa

Prejav na povrchu

ústie štôlne

ústie štôlne

ústie štôlne

Špecifikácia suroviny

vápence pre cementárske účely

vápence

vápence - cementárske suroviny

Sanácia

1 - sanácia nie je potrebná

4 - ohrozenie bezpečnosti

1 - sanácia nie je potrebná

Odhadovaný rozmer objektu

200m

260m

241m

Tab. 1: Zoznam a popis parametrov z registra starých banských diel Geofondu ŠGÚDŠ 

Obr. 6 a 7: Mapy s vyznačenými banskými prieskumnými dielami (vľavo) a vrtmi (vpravo). Vrty (ložiskový vrt, účel vrtu atóm - rozumej prieskum na ložiska uránu), kde bola vykonaná gama-karotáž pre zistenie radiácie hornín sú vyznačené zvýraznovačom; zelené vrty nie sú v registri vrtov, len v registri karotáží. Zdroj ŠGUDŠ

Zhodou okolností sa mi do ruky dostala kompletná záverečná správa geologického prieskumu, ktorého súčasťou boli aj prieskumné banské diela (RŠT-1, RŠT-2, RŠT-3). Práca s názvom ‘ZÁVEREČNÁ SPRÁVA A VÝPOČET ZÁSOB’ lokalita Rudňany - Odorín, etapa vyhľadávací prieskum, vyhotovená v roku 1976 p. g. Blažejom Kusákom a kol., na 127 stranách obsahuje všetky informácie od dôvodov, pre ktoré sa prieskum vykonal, cez technický popis priebehu prieskumu a použitých zariadení, laboratórne skúšky, až po výsledky prieskumu, mapy a rezy ložiskom. Súčasťou práce je 89 príloh. Niektoré relevantné pôvodné prílohy som prekreslil do digitálnej podoby. 

Obr. 8: Záverečná správa a výpočet zásob

Prieskum bol uskutočnený na základe vyhľadávacieho prieskumu geologickej úlohy Rudňany - Odorín - cementárske suroviny (číslo úlohy 532-320-044). Prieskum si vyžiadal vtedajší SGÚ Bratislava na základe dlhodobej koncepcie rozvoja n. p. CEVA Trenčín. Cieľom prieskumu bolo preskúmať potenciálne ložisko čistých vápencov Rudňany a lokalitu korekčných surovín Odorín. Na rudňanskom ložisku bola požiadavka na overenie cca 100 milióna ton vápencov. Overované zásoby mali tvoriť surovinovú základňu pre novú cementáreň na Východnom Slovensku, ako náhradu za cementáreň Bystré, ktorej podľa predpokladu mali niekedy v 80. alebo 90. rokoch dôjsť suroviny. Vysoké požiadavky na dodávky cementárskych druhotných surovín by viedli k nedostatku a zvýšeniu deficitu výroby, ktorá bola na východe Slovenska už aj tak deficitná. Pre výrobu cementu sú najvhodnejšie strednotriasové vápence - ladin. Pre chemický proces výroby cementu sú potrebné aj korekčné suroviny, preto sa hľadala lokalita pre novú cementáreň, kde by boli krátke dopravné cesty pre dodávku základných surovín. Územie bolo vymedzené na základe I. a II. podetapy projektu severogemerické mezozoikum - vyhľadávací prieskum. Okrem ložiska vápencov lokality Rudňany (oblasť Stožky) sa ako perspektívne vymedzili ešte oblasť Oľšanský les (lokalita Rudňany) a aktuálne ťažené ložisko lokalita Chrasť nad Hornádom - Olcnava (Kusák et al., 1976).

Pôvodný projekt predpokladal prieskum len v dvoch najzápadnejších pahorkoch Stožky. V roku 1974 došlo k stretu záujmov s ŽB n.p. Spišská Nová Ves, ktoré požadovalo rozšírenie odkaliska NPZ Rudňany, ktoré sa nachádza na severnej hranici ložiska vápencov. Stret záujmov bol vyriešený zmenou číslo 3, ktorá spočívala v zdvihnutí spodnej hranice overovaných zásob na vrstevnicu 500 m n. v. a doprojektovaním prieskumnej štôlne RŠT-3. Na lokalite Stožky bolo odhadnutých až 185 miliónov ton zásob vysokopercentného vápenca (Kusák et al., 1976).

Prieskumné práce začali na jar roku 1973. Technologické práce riadil a vyhodnocoval Ing. Ján Novysedlák a samotnú realizáciu technických prác zabezpečil prevádzkový závod Spišská Nová Ves

úsek Rudňany pod vedením Jozefa Zajaca s revírnikmi Jánom Surovcom a Pavlom Zajacom. Banské práce v štôlňach RŠT-1 a RŠT-2 vykonávala osádka Šaršana v dvoch smenách a vo štôlni RŠT-3 osádka Brziaka, tiež v dvoch smenách. Vrtné práce vykonávala osádka Hamráka, ktorá odvŕtala podzemné aj povrchové vrty. Prieskumné štôlne sa razili pomocou bežnej banskej mechanizácie a trhacími prácami. Vyrazených bolo spolu 701 m chodieb. Štôlne RŠT-1 a RŠT-2 boli razené v smere priečnom na generálny smer karbonátoveho komplexu. Vrtné práce boli vykonané pomocou vrtných súprav GP-1 (horizontálne vrty) a XC-90 (šikmé vrty). Pretože išlo o geologické vrty, vŕtalo sa jadrovými korunkami priemerov od 46 mm do 78,5 mm s vodným výplachom. Požadovaný výnos jadra bol minimálne 80%. Celkovo bolo na ložisku Rudňany vyvŕtaných 944,20 m vrtov. Na riešení geologickej úlohy sa podieľali ďalší odborníci z hydrogeológie, petrografie, paleontológie a pod. (Kusák et al., 1976).

Meračské práce zabezpečovala meračská skupina Geologického prieskumu, n. p. Spišská Nová Ves pod vedením Ing. P. Mihálika. Meračský elaborát bol uložený na meračskom stredisku Geologického prieskumu v Spišskej Novej Vsi. Geologická úloha vyžadovala zamerať podzemné a povrchové vrty, ryhy, šachtice a štôlne RŠT-1, RŠT-2 a RŠT-3. Prieskumné práce boli vynesené do máp mierky 1:5 000, banské diela sú vynesené na prehľadnej mape mierky 1:2 000 a geologická dokumentáciA je vyhotovená v mierke 1:500. 

Počas prieskumu bolo odobratých 928 vzoriek pre určenie obsahu CaO a MgO. V priestore ložiska (na povrchu) bolo vykopaných 17 rýh s celkovým objemom 231,10 m3 a dve šachtice so spoločnou hĺbkou 9,60 m. Pre špeciálne geologické účely bolo vyhotovených 73 kusov výbrusov a v dvoch prípadoch bola vyšlichovaná a mikroskopicky vyhodnotená výplň kavern pre určenie mineralogického zloženia týchto výplní. V štôlni RŠT-2 boli každé dva metre odobraté vzorky pre určenie obsahu CaO a MgO formou zásekov. Záseky sú vyznačené trvácnou farbou (Kusák et al., 1976).

Najvhodnejšie dislokačné línie na ktoré je viazaný vznik kavern, sú predovšetkým rozsadliny V-Z a SV-JZ so strmými sklonmi k S a SZ o šírke 1 až 3,5 m. Sú vyplnené úlomkami vápencov a hrdzavo hnedým piesčito-ílovitým materiálom. Na tomto systéme porúch vznikli najväčšie kavernózne dutiny s prívodnými kanálmi-komínmi do priemeru až 0,5 m. Staršie tektonické línie smeru S-J majú tiež významnú úlohu pri tvorbe kavern. Systémy porúch a puklín infiltrujú zrážkovú vodu do karbonátového masívu, kde na týchto poruchách dochádza k vylúhovaniu dutín a kavern nepravidelného tvaru, ktoré sú predĺžené v smere poruchy a vyplnené splaveným sutinovým materiálom a plastickou hlinou. V ojedinelých prípadoch vypĺňajú dutiny jemnozrnné vápnité pieskovce. Teleso karbonátov, ktoré siaha viac ako 100 m pod spodnú hranicu overovaného bloku je suché. Erózna báza sa predpokladá v hĺbke 50 až 100 m. Ani v jednom diele nebola ustálená hladina výplachovej vody a vždy došlo k jej úplnej strate, okrem vrtu RV-8, ktorý prerazil blok karbonátov do podložných pieskovcov spodného triasu (Kusák et al., 1976). 

V čase geologického prieskumu bol na území smrekovo-borovicovo-jedľový porast s kmeňmi s priemerom okolo 20 cm, ktorý bol podľa informácií zo záverečnej správy značne poškodený exhalátmi z neďalekej úpravne rúd Rudňany. Dnes je na území mladý zmiešaný les prevažne tvorený náletovými drevinami (brezy). 

Overené zásoby ložiska vápencov Rudňany postačujú na 200 rokov. Priemyselné zásoby samotného ložiska sú vyčíslené približne na 50 rokov. Geologická úloha overila zásoby vápenca vysoko nad 100 miliónov ton aj napriek nutnosti zvýšenia spodnej hranice bloku zásob na úroveň 500 m n. m., kvôli rozširovaniu odkaliska Rudňany. Náklady na prieskum dosiahli sumu 6 418 491 Kčs. 

K výsledku geologickej úlohy patrí aj geologická mapa ložiska, štyri geologické rezy ložiskom a mapy razených štôlní. Keďže čas od ich vzniku pokročil a ručne kreslené mapy trochu vybledli, vyhotovil som ich digitálne kópie. Originálne mapa obsahuje množstvo značiek znázorňujúcich miesta odberov geologických vzoriek, šachtice a ryhy, a samotný topografický podklad (cesty, budovy a iné), ktoré sú síce pre geológa podstatné, ale pre účel článku nemaju veľký význam, preto ich digitalizovaná mapa neobsahuje. Vrstevnice v mape sú odvodené z FreeMap používajúci WGS-84 geoid, ale pôvodná mapa je 1:5 000 v súradnicovom systéme JTSK. Geologické rezy sú presné digitalizované kópie pôvodných príloh. 

Geologický prieskum v etape vyhľadávacieho prieskumu nezistil vo vápencovom masíve Stožky žiadne kaverny väčších rozmerov, ktoré sú vyplnené ílovitým a hlinitým materiálom. Nebola zistená žiadna zvodnenosť horninového masívu až po eróznu bázu. V celom masíve bola identifikovaná len puklinová priepustnosť.

Obr. 9: Geologická mapa

Obr. 10: Rez ložiska 2-2'

Obr. 11: Rez ložiska 5-5'

Obr. 12: Vysvetlivky k rezom

Smerové vedenie štôlne RŠT-2

Na geologickej mape ložiska vápencov Rudňany je vyznačná štôlňa RŠT-2 vedená v generálom smere SSV-JJZ, avšak na podrobnej geologickej mape 1:500 má presne opačný smer - SSZ-JJV. V texte záverečnej správy sa smer štôlne spomína, ale smer je zhodný s geologickou mapou ložiska. Tu vzniká otázka, aký má štôlňa reálny smer. Na podrobnej mape štôlne je vyznačená súradnicová sieť súradnicového systému JTS, čo naznačuje, že v tomto prípade sa zhotoviteľ mapy riadil reálnymi súradnicami meracích bodov štôlne. Hodnoty súradníc bodov na mape nie sú uvedené, ale samotné body sú vyznačené v celom priebehu štôlne. 

Obr. 13: Geologická dokumentácia štôlne, mierka 1:500

V priebehu písania som sa nevedel dopátrať k pôvodným súradniciam meracích bodov štôlne, preto som lokalitu navštívil a vykonal som hrubé zameranie generálneho smeru štôlne spred osadenej mreže. Keďže k akcii som sa rozhodol v priebehu víkendu a nebolo možné sa už dohodnúť s VSK Mineral na vstupe do štôlne, nevykonal som meranie starou banskou metódou, ktorú používame pri meraní jaskýň, ale len orientačné meranie z jedného pevného bodu pred štôlňou. Každý nepovolaný vstup do akéhokoľvek banského diela na Slovensku môže byť pokutovaný až do výšky 1667 EUR. 

Meranie som previedol pomocou modifikovaného laserového diaľkomeru Leica A3 s jaskyniarským modulom Disto X, čo dáva tomuto meraciemu prístroju schopnosť zamerať sférické súradnice zámery (úsečky) medzi dvomi bodmi na jeden krát. Presnosť meracieho prístroja sa pohybuje medzi 0,1 až 0,5 stupňa s delením po 0,1 stupňa. Napriek prítomnosti oceľovej mreže viedli merania z rôznych pozícií k podobnému výsledku (Azi = 160,5±0,8°). Po započítaní aktuálnej magnetickej deklinácie +4,47° je výsledná orientačná stredná hodnota generálneho smeru 165,0°. 

Ako skúšku správnosti som vykonal ešte zameranie generálneho smeru štôlne RŠT-3 rovnakým spôsobom ako v prípade RŠT-2. Výsledná hodnota azimutu generálneho smeru je v tomto prípade 130,9°, čo je len o 0,5° viac ako je znázornený priebeh štôlne na geologickej mape ložiska vápencov Rudňany (k tejto štôlni nemám podrobnejšiu dokumentáciu). 

Z geologickej mapy štôlne 1:500 som rekonštruoval súradnice merackého bodu 1 a súradnice ústia horizontálneho vrtu v čelbe štôlne, výsledné hodnoty sú v nasledujúcej tabuľke:

 

JTS

WGS-84

X

Y

Lat

Long

portál RŠT-2 bod č.1

1217650

306538

48°53'50.924N

20°38'52.59E

čelba - vrt RV-3-74

1217894

306481

48°53'43.137N

20°38'56.038E

Tabuľka 1.

Z uvedených hodnôt vychádza generálny smer štôlne 167,0°. Táto hodnota je blízka hodnote z orientačného merania. Rozdiel medzi obomi hodnotami azimutov je 2°, čo na dĺžku štôlne dáva odchýlku v reálnej polohe čelby okolo 9 m, čo je uspokojujúci výsledok. S úplnou istotou neviem povedať, ktorá z hodnôt je správna, ale prikláňam sa skôr k hodnote azimutu generálneho smeru 167,0°.

Obr. 14: Výrez z geologickej mapy ložiska vápencov Rudňany s opraveným priebehom štôlne RŠT-2

Takéto chyby sa občas stávajú, v konečnom dôsledku nemajú veľký vplyv na výsledok. Aj keď v tomto prípade by sa dalo diskutovať o presnosti geologického rezu 2-2’. V konečnom dôsledku tento prieskum bol na úrovni vyhľadávacieho prieskumu s výpočtom zásob. Pred samotnou ťažbou sa vykonávajú ešte dve úrovne ložiskových prieskumov a to podrobný a ťažobný prieskum. Chyba by sa odhalila už pri prvom z nich a v prípade potreby by sa výsledky revidovali. 

Vzťah medzi polohou čelby RŠT-2 a kóty Spálené stožky neexistuje žiaden. Štôlňa míňa pôdorysne kótu o 20 m západným smerom, kde po niekoľkých metroch končí na čelbe. Zámerom umiestnenia a vedenia štôlne bolo čo najlepšie pokryť ložisko prieskumnými dielami tak, aby sa získala čo najlepšia preskúmanosť územia aj v samotnom masíve, čo si vyžaduje úloha výpočtu zásob. Hrubá chyba pri vynášaní štôlne do geologickej mapy a následné zostavenie záverečnej správy s touto chybou nemení nič na výsledkoch záverečnej správy. Jediné, čo by sa dalo vytknúť autorom, ale aj oponentom, je, že si to nik nevšimol. 

Zhrnutie

Oblasť, kde sa nachádza dobývacie územie vápencov medzi obcami Markušovce a Rudňany, bola počas geologického prieskumu veľmi detailne preskúmaná nie len na povrchu, ale aj v podzemí za pomoci troch prieskumných banských diel - štôlní a množstva vrtov. Všetky vykonané práce sú detailne zdokumentované a spísané v záverečnej správe. Vzhľadom k existencii podložných vrstiev, ktoré sú v oblasti známe ako uráno-nosné, nie je vstup do žiadnych banských diel v tejto oblasti bezpečný. Riziko expozície radónom 222 je v banských dielach v okolí Spišskej Novej Vsi vysoké. V nasledujúcej časti sa budem venovať meraniam, ktoré vykonala spoločnosť VSK Mineral. Myslím, že posledná časť blogu bude pre mnohých najväčšie prekvapenie a odhalenie. 

Doteraz nič nenasvedčuje tomu, že aspoň niečo z toho, čo tvrdí Jiří Matějka, je pravda. Spoliehať sa na nestálu ľudskú pamäť a veriť historkám miestnych nie je prejavom kritického myslenia ani inteligencie.

Bibliografia

ČíŽEK P. (2001): ZÁVEREČNÁ SPRÁVA GEOLOGICKEJ ÚLOHY ČASŤ PRÍRODNÁ RÁDIOAKTIVITA, ŠGUDŠ, Bratislava 2001

KUSÁK B. (1976): ZÁVEREČNÁ SPRÁVA A VÝPOČET ZÁSOB Lokalita Rudňany - Odorín, etapa vyhľadávací prieskum, Bratislava 1976, s.127

LEŠKO L. (2011): Bakalárska práca: VÝSKYT URÁNOVEJ MINERALIZÁCIE V GEMERIKU A JEJ PERSPEKTÍVY, Fakulta BERG TU Košice, Košie 2011, s. 64

Ladislav Gagyi

Ladislav Gagyi

Bloger 
  • Počet článkov:  3
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Zavádzanie, podvody a ľudská chamtivosť nepatria do slušnej a rozumnej spoločnosti. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Iveta Rall

Iveta Rall

86 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu